NEBOJTE SA MLIEKA Z MLIEKOMATU
V rámci mojej stredoškolskej odbornej činnosti som skúmala bezpečnosť a kvalitu surového kravského mlieka z mliekomatu v Žiline. Toto mlieko je čerstvo nadojené a dovezené do mliečneho automatu. Je nepasterizované, nehomogenizované, neodtučňované – teda bez akejkoľvek tepelnej alebo chemickej úpravy, preto by malo byť pre človeka zdravšie a hodnotnejšie, ako krabicové alebo sáčkové UHT mlieko z obchodu. Aj napriek všeobecne známym prednostiam čerstvého kravského mlieka dopyt po ňom nevzrastá, naopak, mliekomaty sa menia na „stratomaty“. Aj u nás v Žiline sa z pôvodných dvoch mliečnych automatov zachoval len jeden. Pravdaže, človek má právo na vlastný názor, je prirodzené, že pociťuje nedôveru k tomu, čo nepozná, preto som sa rozhodla, že sa sama presvedčím, či sú obavy na mieste.
Vďaka ochotnej pomoci odborných pracovníkov z Výskumného ústavu mliekárenského a.s. v Žiline, ktorým by som sa aj touto cestou rada ešte raz poďakovala, som mohla uskutočniť všetky potrebné pokusy na zistenie bezpečnosti a kvality ako mlieka, tak aj mliekomatu, ktorý sa náchádza pred Hypertescom (Košická 3) v Žiline. Počas troch mesiacov – október až december 2011, som vždy dvakrát do mesiaca – v prvej a druhej polovici mesiaca, odobrala mlieko z tohto mliekomatu a dopravila som ho do VÚM, kde som v spolupráci odborníkov vykonala potrebné skúšky. Mlieko som odoberala ako bežný spotrebiteľ, do fliaš, ktoré som si vždy zakúpila priamo v mliekomate. Prevádzkovateľ mliekomatu o mojej práci vôbec nevedel, informovala som ho až po jej ukončení, takže mlieko nijako cielene umelo nevylepšoval. Pravdaže, na farme je mlieko vždy pravidelne kontrolované, akurát že ja som svojou činnosťou testovala aj mliečny automat – či sa z neho do mlieka nedostáva voda, čistiace prostriedky, nečistoty a rôzne iné nežiadúce látky, ktoré by negatívne vplývali na spotrebiteľa, prípadne by mohli ohroziť jeho zdravie. Vo VÚM v Žiline som vykonávala nasledovné skúšky: na bezpečnosť – počet somatických buniek (telové bunky kravy, ich zvýšený počet môže znamenať mastitídu – zápal vemena u dojnice), prítomnosť rezíduí inhibičných látok (zvyšky liečiv, čistiacich a dezinfekčných prostiedkov) a celkový počet mikroorganizmov (hrubý počet kolóniotvoriacich jednotiek baktérií bez udania druhu), na kvalitu – titračnú kyslosť( pH mliek poukazuje na jeho čertvosť, zároveň či je alebo nie je riedené vodou), zloženie (množstvo tuku, bielkovín, kazeínu a beztukovej sušiny), senzorické vlastnosti (farba, konzistencia a vzhľad, vôňa a chuť) a teplotu tuhnutia (takisto hovorí o tom, či nie je mlieko zriedené vodou). Namerané výsledky som za pomoci pracovníkov VÚM spracovala a porovnala so stanovenou legislatívou a normami.
Na základe mojich výsledkov môžem tvrdiť, že mlieko sa preukázalo ako naozaj bezpečné a skutočne kvalitné. Vykonané skúšky svedčia o tom, že netreba mať obavy, naopak, je to čerstvý prírodný produkt, ktorý by za normálnych okolností mal tvoriť súčasť vyváženého jedálničku. Ako sa aj píše na samotnom mliekomate, toto mlieko je vhodné pred konzumáciou šetrne prevariť, aby sme si boli úplne istí jeho bezpečnosťou a zachovali v ňom hodnotné látky. Treba však podotknúť, že ak by mlieko bolo samo o sebe zlé (čo nie je náš prípad), ani prevarenie by z neho zázračne nevytvorilo nič dobré. Je vhodné a možné namiesto prevárania si z tohto mlieka aj v domácich podmienkach vyrobiť prírodný a čerstvý tvaroh, jogurt alebo kyslé mlieko, čo by sa z mlieka z obchodu s najväčšou pravdepodobnosťou nedalo. Dúfam teda, že moja práca podporí dôveru k čerstvým a neschemizovaným potravinám.
Dorota Leibiczerová, žiačka III.F Gymnázia bilingválneho T. Ružičku v Žiline
